Electrolux Newsroom Slovakia

Dobrodružstvo pokračuje!

Photos

Brit si vychutnava krasy okolitej prirodyCakanie na tsunamiOpat na mori

Pokračovanie príbehu Brit Liggett, ktorá vyhrala súťaž o miesto v posádke námornej expedície a stala sa jej právoplatnou členkou. Všetky jej zážitky nájdete na špecializovanej stránke projektu Vysávač z mora.

Ryby, rybky, rybičky (11. marec)

Mohutný vietor neustáva a doslova nás väzní v Punto Mayne, neďaleko Kanálu Smythe. Sme tu už 24 hodín a nebudeme môcť pokračovať v ceste ani najbližších 6 hodín. Snažíme sa využiť tento nútený voľný čas čo najlepšie, a tak skúmame pevninu. Je to nádhera, kamenistá zem je pokrytá asi stovkou rôznych machov a lišajov.

Jeden z členov posádky, Alfréd, sa stal našim osobným rybárom a postaral sa o obed. Anna z výskumného centra MTM na univerzite v Örebro odobrala vzorku z ryby skôr, než sme ju stihli upiecť. Vzorky pošle na analýzu do svojho laboratória. Vo svaloch sa zamerajú na výskyt perzistentých organických látok, pretože tie sa väčšinou nachádzajú v tukových bunkách, zatiaľ čo fluórované látky sa nachádzajú v krvi a v pečeňovom tkanive.

Na otázku, čo asi objavia, Anna odpovedala: „Tieto chemikálie sa nachádzajú všade a vďaka veľmi citlivým prístrojom ich dokážeme objaviť, aj keď sa vyskytujú iba v malej miere. S najväčšou pravdepodobnosťou nájdeme v rybe viacero typov perzistentných látok. Sme však ďaleko od zdroja, preto si myslím, že ich nenájdeme vo veľkej miere.“ Jej tím získal počas výskumu vzorky z rôznych miest po celom svete. „Najväčší výskyt perzistentných látok je pri čističkách vôd a v relatívne znečistených zónach, napríklad v Baltickom mori. Vždy je to však prekvapenie, človek nikdy nevie, čo nájde.”

Vzorka ryby je momentálne v prenosnej mrazničke a čaká na svojich 15 minút slávy v žiare vedeckých reflektorov. A my? Stále čakáme na lepšie počasie.

Varovanie pred tsunami (13. marec)

Dorazila k nám správa o ničivom zemetrasení. Svetová hrozba pred vlnou tsunami a čilská vláda nám zabránili v ceste. Požiadali nás, aby sme v rámci bezpečnosti do zátoky dorazili ešte pred šiestou večer, teraz už kotvíme v hlbokých vodách v Puerto Eden a čakáme na vlnu, ktorá by sa mala prevaliť okolo nás niekedy o druhej ráno miestneho času.

Dobrou správou je, že môžeme preskúmať toto malebné, farbami hrajúce mestečko zblízka.

Nikto z nás nevie zaspať, čakáme na vlnu. Podľa odhadov by nemala byť väčšia než pol metra. Náš kapitán je presvedčený, že nám nič nehrozí. V každom prípade sme spravili všetky bezpečnostné opatrenia.

V ceste by sme mali pokračovať okolo tretej ráno miestneho času.

Opäť na mori (13. marec)

Pokračujeme v našej ceste. Zobudila som sa ráno okolo pol ôsmej a uvedomila som si dve veci. Nikto ma nezobudil o štvrtej ráno, kedy mám držať hliadku a neopustili sme zátoku. Domnievali sme sa, že varovanie čilskej vlády skončí 2 hodiny po očakávanej tsunami, ale v skutočnosti trvalo celé ráno a čílski vojaci nás stále držali „v zajatí”. Očakávaná tsunami nás nakoniec zaskočila o jednej ráno. Všimnúť si ju mohli iba tí vnímavejší, pretože vlna sotva nadvihla celú loď.

Vyrazili sme okolo deviatej ráno a hoci sme mali obrovské meškanie, rozhodli sme sa pre malú obchádzku kvôli výhľadu. Vybrali sme sa vpravo smerom k ľadovcu Seno – áno, fakt je to názov úžiny – aby sme sa dostali k ľadovcu Campo de Hielo. Hneď po vstupe do úžiny sa k nám pridal húf delfínov.

Výlet k ľadovcu trval približne hodinu a celý ten čas nás sprevádzali naši noví známi. Sprievod delfínov predstavoval ideálny spôsob, akým vstúpiť na jedinečné miesto. Pri vstupe do úžiny sme vieli ľadovec v plnej kráse, akoby patril len nám. Bol to silný zážitok. Všade navôkol sme počuli jemnučké praskanie a videli sme, ako odlomené kúsočky ľadu padajú do azúrovej vody.

Kapitán Clive a Jeff, pravá ruka kapitána alebo „opička“, ako o sebe rád hovorí, nás vzali na ľadovec, aby sme ho preskúmali zblízka.

Teraz sa plavíme nocou smerom ku Gulfo de Penas a len hviezdy a mesiac nám svietia na cestu.  Prvýkrát sa plavíme po otvorenom mori, tak nám držte palce!”

Save and share this post