Electrolux Newsroom Slovakia

Morský drak ukončil svoju púť

Photos

vyskumnicka Brit Liggettplastovy sud uprostred prirodyodoberanie vzoriek vodyznecistovanie prirody plastami je kazdodenny problem nas vsetkych

Posledná časť príbehu Brit Liggett, ktorá vyhrala súťaž o miesto v posádke námornej expedície a stala sa jej právoplatnou členkou. Všetky jej zážitky nájdete na špecializovanej stránke projektu Vysávač z mora.

Pomaly sa kolíšeme do zátoky Gulfo de Penas

Včera to bolo neskutočné. Ja sama som sa považovala za celkom zdatnú námorníčku, ale pred zátokou Gulfo de Penas skrotne nejeden ostrieľaný morský vlk. Ide o vyše 80 kilometrov široký záliv, ktorým musí prejsť každá loď, ak sa chce preplaviť cez južné čílske fjordy. Podľa príručky pre námorníkov plaviacich sa v Patagónii nemožno podceniť tieto vody, preto ich rešpektujú všetci námorníci. Prvých 24 hodín bola celá posádka na posteliach alebo na palube, kde si dopriavala čerstvý vzduch a poriadnu dávku morskej sprchy. Hoci sa ešte celá loď kolíše ako krívajúci kôň, dnes ráno sme sa zobudili opäť nohami pevne na zemi. Včera som nemohla pokračovať v písaní, pretože sa Morský drak neovládateľne kolísal. Nielen všetky veci, ale aj ľudia poletovali po kajute a mne ani len nenapadlo vytiahnuť počítač z bezpečného miesta pri mojej posteli.

Po preplávaní južných čílskych fjordov sme sa rozhodli zakotviť na noc a počkať na krajšie počasie a prechod zátoky Gulfo de Penas. Loď sme sa snažili zaistiť čo najlepšie v zátoke, ktorá ústi do otvoreného mora. Zastavili sme v zálive Caleta Lamento del Indio, ktorý je dokonale chránený pred vetrom.

Okolo obeda som pomohla Anne vziať niekoľko vzoriek vody z tohto čarovného miesta. Systém odoberania vzoriek bol až smiešne jednoduchý. Anna najskôr dezinfikuje vedro a potom ho hodí do mora. Vytiahne ho na palubu a vodu preleje do fľašiek. Na pevnine, a hlavne blízko elektrickej zásuvky, vzorky prefiltruje a pošle na analýzu do Švédska.

Dnes sa chystáme hodiť do mora špeciálnu sieť na zachytávanie odpadu. Včera nám to neumožnilo more, dnes to vyzerá sľubnejšie.

Modrý naftový sud

Náš záhadný objav v zálive Caleta Lamento del Indio…

Na druhý deň sme sa kapitán Clive, Anna a ja rozhodli, že si spravíme menší výlet pred večerou. Za malou zátokou, v ktorej sme kotvili, sa nachádzala ešte jedna, väčšia, ktorú sme chceli preskúmať. Pobrežie zátoky bolo veľmi príkre a zarastené najhustejšou vegetáciou, ako si len viete predstaviť.

Clive rozhodol, že by sme sa mali aspoň pokúsiť vystúpiť na breh, pretože pred nami tam bolo len pár ľudí. Nakoniec sme našli kamenistú pláž, čln sme priviazali o strom a vyrazili sme. Predierali sme sa cez kríky a brodili v bahne, keď si Clive všimol niečo nezvyčajné.

Vyšplhali sme sa na niekoľko skál a stromov a predrali sme sa cez húštinu, až sme nakoniec došli k modrému plastovému sudu. Ako sa len dostal do tejto panenskej prírody? Sčasti bol obrastený riasami, takže sa pravdepodobne ocitol v týchto končinách po nedávnych búrkach. A tak je tu, v strede ničoho uprostred čílskych fjordov, plný nafty.

Anna večer poznamenala, že keď sa podobný sud dostal až do týchto končín, ďaleko od ľudí a od civilizácie, môže sa dostať prakticky kamkoľvek.

Morská perla

Jedna z najlepších vecí na plavbe na otvorenom mori je, že môžeme ísť na plné plachty. Počasie v južnom Pacifiku je dnes úžasné, slnko svieti a je aj teplejšie. Všetko ide bez problémov a musím priznať, že plavba na otvorenom oceáne  je neporovnateľný zážitok. Ďaleko od pobrežia, nikde ani kúsok zeme, iba modrý oceán. Krása!

Pekné počasie nám prvýkrát umožnilo hodiť sieť do vody. Špeciálna sieť na zachytávanie odpadu je asi meter dlhá a pláva tesne pod hladinou. Dlhým ramenom je bezpečne vzdialená od trupu Morského draka. Mechanizmus na zachytávanie odpadu pripomína chvost – kovová trubka s 18 cm priemerom, na konci ktorej je sieť, v ktorej skončí každý, čo i len drobný odpad.

Sieť sme hodili do mora okolo obeda. Vo vode vyzerala ako morská raja plávajúca tesne pri lodi. Asi po hodine sme ju vytiahli a všetci sme boli zvedaví, čo v nej nájdeme. Neulovili sme toho veľa – niekoľko drobných morských živočíchov a malú plastovú guľôčku, azda najčastejší nález. Táto malá guľôčka však bola jasným dôkazom toho, ako sa môže odpad dostať veľmi ďaleko. Teraz sme však radi, že vďaka nám ostanú aspoň na malú chvíľku čílske pobrežia ostanú relatívne čisté a všetci sme veľmi zvedaví, čo nám prinesie posledný deň výletu. Plné plachty vpred a smer Valdivia!

O našom „plastovom návyku”

I keď je Morský drak perfektná loď a ja som sa mala počas plavby úžasne, bolo úžasné zobudiť sa ráno a stúpiť na pevnú zem. Asi okolo deviatej sme zakotvili v prístave v meste Valdivia a ešte predpoludním sme sa ubytovali v hoteli. Teda, musím sa vám priznať, že pravidelná sprcha je dosť veľký luxus!

Posledná noc na lodi bola jednoducho čarovná. Hladina bola pokojná a mesiac svietil v celej svojej kráse. Dokonca bolo tak jasno, že sme sa mohli orientovať podľa hviezd a cítili sme sa ako bádatelia, ktorí ako prví vkročili do týchto končín. Prešli sme dlhú cestu, aby sme zistili, ako veľmi človek znečisťuje moria a oceány.

Zatiaľ, čo ostatní pozorovali hviezdy a spomínali na plavbu, ja som Anne pomáhala s odoberaním posledných, nočných vzoriek. O tretej ráno! Zrazu sa nám svetlo na helme náramne hodilo, keď sme napĺňali fľaše vodou z vedra.

Anna prisľúbila, že nám okamžite po príchode do svojho laboratória pošle výsledky analýz. Som veľmi zvedavá, čo objaví. Bola to dosť zaujímavá skúsenosť a bolo ťažké myslieť na znečisťovanie, keď sa plavíte po panenských miestach, kde bolo pred vami len pár ľudí.

Kapitán Clive povedal včera v rozhovore, že človek si myslí, že oceány sú nekonečné. Ich veľkosť ich však neuchráni pred ničením. Prúdy unášajú odpad do celého sveta. A postoj „čo nie je na mojom dvore, to sa ma netýka“, je nesprávny.

Zaspávam v posteli v čílskom meste Valdivia a premýšľam nad tým, ako môžeme spoločnými silami vyriešiť tento problém. Nie je len o systéme zberu odpadu, ale aj o jeho recyklácii, našich zvykoch a našom správaní, názoroch a činoch. Problém s plastovým odpadom odráža náš spôsob života presne tak, ako to povedal Clive.  Ťažko by sme si dokázali predstaviť život bez plastu. Myslím si, že je načase, aby sa každý jeden z nás zahľadel do budúcnosti, kde človek nebude znečisťovať prostredie a zmení svoj pasívny postoj, ktorým prispieva k bezohľadnému znečisťovaniu. Všetko závisí od výchovy a nových nápadov.

Pri každej igelitke, plastovej fľaši či sieťke je relatívne veľká pravdepodobnosť, že skončí v prírode. A odtiaľ si nájde cestu do potravinového reťazca človeka. Ako hovorí Charles Moore z výskumnej nadácie Algalita Marine – všetky cesty vedú do oceánu.

Výskum sa skončil a ja sa s ľútosťou lúčim so zvyškom posádky. Ráno odchádzam do New Yorku s prísľubom, že nezabudnem na expedíciu. A ponaučenie? Jedno použitie plastu nie je jednorázovým problémom. Je to ďaleko siahajúca ničivá sila, ktorú musíme spoločne zastaviť.”

Save and share this post